Vízia a ciele

Slovensko má byť štátom, kde sú pre všetkých rovnaké šance, jednoduchý prístup k informáciám a službám verejnej správy  pomocou digitálnych technológií. Štátom, kde efektívne a inteligentne funguje verejná správa a komunikácia medzi občanom a verejnou správou. Krajinou, v ktorej informačné technológie pomáhajú v starostlivosti o zdravie a o sociálne odkázaných, vo vzdelávaní, v ekonomickom rozvoji a podnikaní. Krajinou, kde technológia pomáha integrovať regióny do funkčných celkov, kde obce a mestá a ich okolie vzájomne komunikujú a spolupracujú.

Strategický cieľ: Zvýšenie používania služieb eGovernmentu občanmi (DESI)

Súčasná hodnota: 55,6 (r. 2020)

Plánovaná hodnota: 78,6

Metóda výpočtu
Strategický cieľ NKIVS je prezentovaný dimenziou európskeho indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (Digital Economy a Society Index – DESI) – Digitálne verejné služby. Táto dimenzia je jednou z dimenzií DESI a je zameraná na služby eGovernementu. Celková hodnota dimenzie je počítaná z piatich indikátorov, ktoré sú zahrnuté v danej dimenzii. Indikátormi dimenzie sú 5a1 „Používatelia elektronickej VS“ , 5a2 „Vopred vyplnené formuláre“, 5a3 „Poskytnutie služby online“, 5a4 „Digitálne verejné služby pre podniky“ a 5a5 „Otvorené údaje“.  Zdrojmi údajov ukazovateľov je Eurostat, eGovernment benchmark a European data portal. Index je vypracovaný raz ročne v správe na európskej a národnej úrovni

Zdroj: DESI, dimenzia Digitálne verejné služby

Frekvencia: raz ročne

Merná jednotka: skóre

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy pretavila strategický cieľ NKIVS
do štyroch prioritných osí a podcieľov.


Prioritná os 1: Lepšie služby

Víziou informatizácie verejnej správy je zabezpečenie kvalitných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov.

Občania chcú jednoduchú a rýchlu komunikáciu s „verejnou správou” bez ohľadu na to, či komunikujú so štátnou správou  alebo územnou samosprávou. Služby sú jednoducho vyhľadateľné a prehľadné.

Moderný e-Government vníma životné udalosti celistvo, poskytuje služby  ako logický sled pokrývajúci danú životnú udalosť, nekúskuje ich podľa kompetencií ministerstiev alebo samosprávy.

Služby sú poskytované proaktívne a jednoduchosť používania služieb umocňuje virtuálna podpora, ktorú verejná správa poskytuje v podobe konceptu tzv. digitálneho úradníka. Služby sú k dispozícii tak, že si ich občan dokáže vybaviť úplne sám online alebo s podporou digitálneho úradníka.

K dispozícii je elektronická osobná zóna klienta, v ktorej má občan prístupné všetky informácie o svojich realizovaných službách, o stave aktuálneho vybavovania a proaktívne návrhy verejnej správy.

Cieľ 1.1: Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou
Cieľ 1.2: Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy  s elektronickými službami
Cieľ 1.3: Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy,
Cieľ 1.4: Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.

Dostupnosť atomizovaných elektronických služieb je veľmi vysoká a verejnej správe sa podarilo vytvoriť tisíce služieb. Využívanie elektronických služieb občanmi a podnikateľmi je však naďalej veľmi nízke. Ďalšie nové služby tento stav nezmenia. Počet aktivovaných schránok na doručenie, ktoré môžu interpretovať aktívne zapojeného občana do elektronickej komunikácie s verejnou správou, dosahuje nízke hodnoty v porovnaní s potenciálom (vydanými eID). Ciele sú preto zamerané na jednoduchosť použitia služieb pre občana a podnikateľa, rast kvality a zavedenie mobilného prístupu k elektronickým službám, čo sa prejaví zvýšením ich spokojnosti a motivácie služby využívať.


Prioritná os 2: Digitálna a dátová transformácia

Digitálne služby zlepšujú interakciu občanov s verejnou správou a digitálna transformácia spôsobuje,
že úradných úkonov je menej a sú rýchlejšie. Popritom sa mení organizačná, procesná, technologická
a finančná stránka  IT vo verejnej správe. Úradníci aj IT odborníci vo verejnej správe plne využívajú možnosti, ktoré informačné technológie prinášajú.

Informačné technológie sú racionálne zjednotené a integrované v rámci celej verejnej správy. Centralizáciou sa predchádza zbytočnému zdvojovaniu a model prevádzkovania je jednotný.

Nová generácia informačných systémov založená na natívne cloudovej architektúre umožňuje zdieľanie údajov namiesto ich zasielania.

Vysoká miera automatizácie procesov znižuje náklady na poskytovanie služieb a zvyšuje sa ich kvalita. Úradníci pracujú v prostrediach informačných systémov, ktoré im uľahčujú a zrýchľujú plnenie ich úloh.

Cieľ 2.1: Odstrániť bariéry digitálnej transformácie verejnej správy
Cieľ 2.2: Zefektívniť implementáciu služieb  využívaním cloud natívnych služieb
Cieľ 2.3: Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy
Cieľ 2.4: Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe.

Intenzívnejšie využívanie cloudových služieb sleduje zrýchlenie digitálnej transformácie, ktorá nebude závislá od papierových procesov a zväzujúcej legislatívy. Nová architektúra informačných systémov bude založená na zdieľaní údajov, nie na ich zasielaní a bude poskytovať nástroje pre automatizáciu úkonov. Vybuduje sa prostredie založené na zdieľaní údajov dostupných verejnosti aj v rámci verejnej správy.


Prioritná os 3: Efektívne IT

Verejná správa zrýchľuje a zefektívňuje verejné obstarávania informačných systémov. Zvyšuje sa konkurencia v obstarávaniach, verejná správa získava najlepšiu hodnotu za peniaze a zefektívňuje vybudovanie stále kvalitnejších informačných systémov.

Informačné systémy sa budujú postupne, po častiach tam, kde to má zmysel. Najprv sa overuje ich funkčnosť v pilotnom nasadení. Budovanie menších častí znižuje riziko a zvyšuje použiteľnosť naozaj potrebných služieb.

Prostriedky a úsilie smerujú tam, kde to má najväčší zmysel. Priorizácia zdrojov a pozornosti je kľúčovou hybnou silou celej digitálnej transformácie.

Verejná správa buduje a udržiava profesionálne tímy IT odborníkov, ktoré navrhujú informačné systémy, kontrolujú ich dodávku a koordinujú prevádzku a ďalší rozvoj.

Cieľ 3.1: Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu
Cieľ 3.2: Skrátiť čas na prípravu a doručenie služieb a výsledkov informačných systémov verejnej správy
Cieľ 3.3: Optimalizovať náklady verejnej správy

IT zdroje sa využívajú tak, aby klesali náklady na prevádzku verejnej správy, a nové projekty sú obstarávané v menšom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znižuje budúce náklady na prevádzku. Štát buduje a udržiava profesionálne tímy IT odborníkov, ktoré navrhujú informačné systémy, kontrolujú ich dodávku a koordinujú prevádzku a ďalší rozvoj, za porovnateľných podmienok ako v súkromnom sektore. Efektívnosť pri budovaní a prevádzke informačných systémov verejnej správy získa nový impulz a nové možnosti realizáciou digitálnej transformácie. Vízia a konkrétnejšie kroky smerujúce k efektívnemu IT sú uvedené v Revízií výdavkov na IT 2.0 vypracovanej Útvarom hodnoty za peniaze, Ministerstva financií SR v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.


Prioritná os 4: Kybernetická a informačná bezpečnosť

Vybrané informačné technológie verejnej správy sú súčasťou kritickej infraštruktúry spoločnosti. Zaistenie ich spoľahlivého fungovania, teda aj dosiahnutie a udržiavanie potrebnej úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti, je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia chodu jednotlivých organizácií i celej spoločnosti.

Na informačnú a kybernetickú bezpečnosť sa myslí aj pri návrhu nových informačných systémov
a bezpečnosť sa kontroluje pri každom nasadzovaní do prevádzky. Malé subjekty štátnej správy
a samosprávy využívajú cenovo efektívnejšie centrálne bezpečnostné riešenia a mechanizmy.

Informačné systémy sú pravidelne podrobované testovaniu bezpečnosti. Štát motivuje aj nezávislých odborníkov na jej preverenie. Dáta občanov sú vďaka tomu v bezpečí voči hrozbám, zneužitiu a strate.

Bezpečnostní odborníci  aktívne sledujú prebiehajúce hrozby, zapájajú sa do medzinárodných aktivít a priebežne vylepšujú bezpečnosť informačných systémov verejnej správy. IT vo verejnej správe dokážu zodpovedne reagovať na aktuálne hrozby.

Cieľ 4.1: Zvýšiť schopnosti včasnej identifikácie kybernetických incidentov vo verejnej správe
Cieľ 4.2: Posilniť ľudské kapacity a vzdelávanie v oblasti KIB

Kybernetická a informačná bezpečnosť je horizontálna os, ktorá nastavuje ciele v záujme vybudovania ekosystému, legislatívneho, organizačného a technického prostredia schopného čeliť hrozbám najmä pre tie informačné technológie, ktoré sú zaradené do kritickej infraštruktúry.