Vyhodnotenie politiky digitalizácie v EÚ
Aktualizované 24. júla 2022
Berlínska deklarácia
Cieľom Berlínskej deklarácie, 1ktorá bola prijatá v roku 2020 počas nemeckého predsedníctva v Rade EÚ, je nadviazať na pôvodnú Tallinskú deklaráciu o elektronickej verejnej správe (eGovernmente) z roku 2017. Hlavným zámerom bolo riešiť digitalizáciu služieb v súlade s demokratickými hodnotami a ľudskými právami. Berlínska deklarácia v tomto duchu prijala 7 základných zásad v digitálnej sfére.
Relevantné pre NKIVS sú:
- Dôvera a bezpečnosť v interakciách digitálnej vlády
- Digitálna suverenita a interoperabilita
Dôvera a bezpečnosť v interakciách digitálnej vlády
- Každý občan by mal mať možnosť bezpečne využívať digitálne služby, pohodlne sa autentifikovať a byť na EÚ úrovni stotožnený v digitálnom svete.
- Všetci ľudia žijúci v EÚ by mali mať dostupnú, jednoducho-použiteľnú a bezpečnú elektronickú identifikáciu podľa európskeho štandardu (e-ID), ktorá umožní bezpečný prístup k verejným, súkromným a cezhraničným digitálnym službám.
- Keďže široká akceptácia digitálnych služieb je závislá na dôvere, musíme zaistiť, že ľudia pracujú s dôveryhodnými a overiteľnými aplikáciami a digitálnymi službami verejnej správy, ktoré sú plne v súlade s vysokými štandardami bezpečnosti a požiadavkami a potrebami používateľov.
- Pre posilnenie dôvery v digitálnu komunikáciu s verejnou správou musí byť poskytnutý vhodný právny rámec pre zabezpečenie transparentnosti, predvídateľnosti, bezpečnosti “by design.”
Digitálna suverenita a interoperabilita
- Musí byť zabezpečené, aby všetky digitálne komponenty informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) riešení (hardvér, softvér a služby) spĺňali európske požiadavky.
- Musia byť vytvorené správne podmienky v európskom rámci, aby sa rozvíjali a nasadzovali vlastné kľúčové digitálne kapacity, vrátane nasadenia bezpečnej cloudovej infraštruktúry a interoperabilných služieb, ktoré plne dodržiavajú európske právne predpisy a etické hodnôt.
- Spoločné štandardy, modulárna architektúra a používanie open-source softvér (OSS) vo verejnom sektore sú prostriedkami na zavedenie a rozvoj strategických digitálnych nástrojov a kapacít.
- Spoločné štandardy, modulárna architektúra a používanie open-source softvér (OSS) vo verejnom sektore sú prostriedkami na zavedenie a rozvoj strategických digitálnych nástrojov a kapacít.
- Softvér, údaje a nástroje vytvorené verejným sektorom by mali byť opätovne použiteľné a otvorene prístupné.
- Ako je vysvetlené v európskej stratégii údajov, posilnený rámec interoperability, ako aj vhodné regulačné rámce sú kľúčové pre zvýšenie ekonomickej hodnoty údajov, čím sa vytvorí jednotný trh s údajmi.
Digitálny kompas do roku 2030
Európska komisia okrem Berlínskej deklarácie určuje ciele do roku 2030 prostredníctvom Digitálneho kompasu. Digitálny kompas bol vydaný oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ako hlavný strategický dokument Európskej komisie publikovaný 9.3.2021.
Na oznámenie nadväzuje návrh Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ do roku 2030, ktorý bol vydaný 15.9.2021. Ide o dokument, ktorý legislatívne zakotvuje ciele a ex-ante kontrolné mechanizmy pre naplnenie cieľov digitálneho kompasu
Navrhovanou úrovňou ambícií Digitálneho kompasu je, aby do roku 2030
- 100 % kľúčových verejných služieb bolo dostupných online pre občanov a podniky Únie
- 100 % občanov Únie malo prístup k zdravotným záznamom (elektronické záznamy)
- 80 % občanov využívalo riešenia elektronickej identifikácie
Pomocou Digitálneho kompasu chce EÚ do roku 2030 zabezpečiť, aby verejný život a verejné služby mohli byť plne prístupné pre každého (vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením a seniorov) a každý mal prospech z najlepšieho digitálneho prostredia, ktoré poskytujú ľahko použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokou bezpečnosťou a normami ochrany osobných údajov
Digitálny kompas definuje služby, ktoré majú byť používateľsky prívetivé, majú umožniť občanom všetkých vekových kategórií a podnikov všetkých veľkostí ovplyvniť smerovanie a výsledky vládnych aktivít a zlepšovať verejné služby. Vláda má vystupovať ako platforma, ako nový spôsob budovania digitálnych verejných služieb, ktorá poskytne holistický a jednoduchý prístup k verejným službám vrátane pokročilých schopností, ako sú spracovanie údajov, AI (umelá inteligencia) a virtuálna realita. To má tiež prispieť k stimulujúcemu zvýšeniu produktivity európskych podnikov, vďaka efektívnejším službám, ktoré sú prednostne digitálne
Digitálny kompas sa venuje špeciálne dvom oblastiam, ktoré považuje za dôležité v kontexte stanovených cieľov Digitálneho kompasu do roku 2030
Telemedicína: Počas pandémie rástli telemedicínske konzultácie v EÚ za mesiac viac ako za 10 rokov, čo zohrávalo kľúčovú úlohu pri riadení pacientov v nemocniciach a udržiavanie pacientov v dobrom zdravotnom stave. Schopnosť európskych občanov pristupovať a kontrolovať prístup k ich elektronickým zdravotným záznamom (EHR) v celej EÚ by sa mala výrazne zlepšiť na základe spoločných technických špecifikácií pre zdieľanie údajov o zdravotníctve, interoperabilite, rozvoji bezpečnej infraštruktúry, ako aj prijatie opatrení na uľahčenie verejnej prijateľnosti zdieľania zdravotníckych informácií so zdravotnou komunitou
Európska digitálna identita: Do roku 2030 má rámec EÚ viesť k širokému zavádzaniu dôveryhodnej, používateľom kontrolovanej identity, čo umožňuje každému občanovi kontrolovať svoje vlastné online interakcie voči verejnej správe. Používatelia môžu jednoducho využívať online služby v celej EÚ, pričom je zachované ich súkromie
Aktualizované 24. júla 2022